Obhliadnutie za koncom roka 2022
Ani nevieme ako rýchlo a sezóna 2023 je predo dvermi. Koľko sme toho za rok 2022 stihli ste si mohli prečítať v prechádzajúcich článkoch. Chýba ale celá jesenná časť, preto si ju pripomenieme v nasledujúcich riadkoch.
Na Peknú cestu za peknými výsledkami.
Po krátkej dobe po pretekoch v Pezinku sme sa na preteky vydali opäť na západné Slovensko. Prvý októbrový víkend nás však nečakal úplne typický malokarpatský terén. V sobotu sa dalo využívať chodníky, les bol pomerne čistý, ale v nedeľu to bolo vo veľkej časti zarastené. Staré rúbaniská s vysokou trávou a veľkým výskytom starých vývratov, k tomu mladý les výrazne komplikoval orientáciu v teréne. Organizátori z klubu ŠK Sandberg Bratislava zvolili centrum pretekov na lúke, cca 1 km od poslednej možnosti zaparkovať. Keďže lokalita Pekná cesta patrí v Bratislave medzi veľmi vyhľadávané, parkovať bolo nutné ďalej, resp. bolo potrebné sa priblížiť MHD. Nakoniec sa pôvodné daždivé predpovede nenaplnili a keďže to na štart oba dni ďaleko nebolo, tak ani mierne chladnejšie počasie neprekážalo.
Na začiatok štatistickej pasáže je potrené spomenúť našich sedem získaných medailí. Celkovo sa nás na štart postavilo devätnásť, aj keď viacerí bojovali v nemajstrovských kategóriách. Väčšina z tých, ktorí súťažili o medaile boli úspešní:
Zlato: Janka (W55),
Striebro: Igor (M40), Ľubo (M45), Ema (W18),
Bronz: Ella (W14), Ela (W21-E), Táňa (W50).
Ubytovanie sme tento raz neorganizovali hromadné, ale po skupinkách sme bývali po svojej osi.
V nedeľu sme sa opäť zišli na lúke, aby sme sa rozbehli vpred novým zážitkom. Ako som spomenul v úvode článku, bolo to niečo ťažšie na orientáciu, kontroly bolo potrebné dohľadávať vo vysokej tráve, alebo v zarastených rúbaniskách. Opäť sa nám podarilo pár pekných výsledkov:
Prvé miesto: Janka (W55),
Druhé miesto: Ella (W14), Táňa (W50), Samo (M14), Igor (M40), Šimon (M10),
Tretie miesto: Maťo (M12), Ľubo (M45).
O putovné trofeje Jelení paroh a Kravský roh sme tento raz bojovali neúspešne. Trofej získali tí najlepší v elitných kategóriách v súčte časov za oba dni. Čitateľom tohto článku môžem prezradiť (sorry Šurgy :-)), že víťazom v mužskej kategórii a držiteľom trofeje Jelení paroh pre rok 2022 sa stal náš bývalý člen. Šurgy po dobre zvládnutých sobotných pretekoch cestou zo zhromaždiska nenechal nič na náhodu a poistil si svoju šťastenu odtlačkom svojej topánky v hovne exkremente . Ako každý vie, malo by to prinášať šťastie, čo sa nakoniec v tomto prípade aj potvrdilo. To, že to prináša aj sprievodné pachy sme sa mohli presvedčiť tiež :-) Pre doplnenie, putovnú cenu Kravský roh získala Ľubka Weissová z klubu ATU Košice. Či aj ona poistila svoju šťastenu podobným spôsobom nevieme :-).
Víkend v Malých Karpatoch sme prežili úspešne, tešíme sa ešte na posledné celoslovenské preteky, ktoré z časti pomáhame organizovať kamarátom z klubu KOB Martin.
V Martine sa schádzame večer 14. októbra. Časť našich členov sa púšťa do organizácie, niektorí sa vydávajú s čelovkami na hlave v ústrety nočného dobrodružstva. Ľubovi sa darí a získava bronzovú medailu. Štatistiku za tento rok možno urobím neskôr, no myslím si, že Ľubo bude mať tento rok tých medailí asi najviac.
Nasledujúcu sobotu a nedeľu sa s náročným kopcovitým terénom pasuje viac pretekárov, no aj tak je účasť slabšia, ako by si preteky zaslúžili. Zo sprostredkovaných informácií však vieme, že sa trate páčili. Terén a hlavne porasty si vyžadovali dôslednú orientáciu.
Z našich pretekárov sa najviac darilo celému dorastu, v podstate takmer každý sa umiestnil v prvej trojici vo svojej kategórii. V tomto prípade štatistickú pasáž vynechám, výsledky si môžete pozrieť tu:
Potešilo nás, že výsledky okrem stálych mien obsahujú aj našu kamarátku z Poľska. Kassia prišla na preteky so svojimi príbuznými a absolvovala ako jedna z mála našich členov preteky v plnom rozsahu.
Ešte pred úplným záverom tohto článku musíme spomenúť našu účasť na pretekoch, ktoré sa konali tesne za južnými hranicami. V polke septembra sa totiž konali Majstrovstvá Maďarska v šprinte a šprintových štafetách v Ostrihome. Pravdepodobne o tom veľa slovenských pretekárov ani nevedelo, inak si neviem predstaviť, čo zapríčinilo, že sa nás tam stretla taká malá skupina slovenských bežcov.
Centrum pretekov priamo pod Bazilikou, televízny prenos finálovej časti, viac ako 1200 pretekárov bol len bonus. Za ozajstný zážitok stál priestor, v ktorom sa bežalo poobedné finále (doobeda prebiehala kvalifikácia, o.i. tiež na pekných tratiach).Úvod v úzkych uličkách starej časti Ostrihomu, kde bola prevýšením potrestaná každá zlá voľba postupu, druhá časť tratí viedla medzi hradbami areálom Baziliky. Osobne som bol na Bazilike ako turista viac krát, v živote by mi nenapadlo, že tam raz budem bežať aj jedny z najkrajších pretekov v orientačnom behu. Nedeľné štafety s viacúrovňovými rébusmi boli len čerešničkou na torte celého víkendu.
Záverom už môžeme len konštatovať, že táto sezóna bola pre nás určite úspešná. Zorganizovali sme majstrovské preteky na Ponikách, získali veľké množstvo medailí a hlavne kopec zážitkov. Členská základňa sa síce veľmi nerozrástla, no počet je stabilizovaný. O program pre členov klubu je postarané mapovými a kondičnými tréningami, a pravidelnou účasťou na celoslovenských pretekoch.
Čo nás čaká budúci rok uvidíme. Niečo sa črtá, niečo už je dohodnuté, na niečom už aj pracujeme. Ale o tom možno v nasledujúcom článku.
MiroH